reklama

Takto si ničíme národné parky!

Neznalému človeku, ktorý nepozná našu krajinu (resp. vie o nej veľmi málo), ktorý by sa rozhodol ju navštíviť, tak možno na prvý pohľad nadobudne presvedčenie, že na Slovensku počet lesov neustále rastie. Skutočnosť: Možno na

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

papieri ten počet lesov na Slovensku neustále rastie, ale pohľad na satelitné snímky z národných parkov však hovorí o niečom inom, priam vzbudzuje hrôzu.

Príkladov by sa tu dalo uviesť habadej, mnohí to poznáte, ak sa vyberiete niekam do lesa, do prírody, či už na pešiu túru, alebo na bicykli: Váš pohľad na hlboké ryhy od ťažkých ťažobných mechanizmov a všade množstvo bahna, ten vás určite nenadchne. Jednoducho povedané pokazí vám náladu na celý deň. A to aj napriek tomu, že ste plní dojmov a príjemných zážitkov, ktoré ste zažili počas vášho pobytu v prírode.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ťažké je si čo i len predstaviť, ako po takýchto cestách môžu prechádzať turisti peši a nie ešte na bicykloch (aj, keď horských). Ale, čo je ešte oveľa viac zarážajúce je to, že takto zničené sú aj turistické chodníky a trasy aj na území Národného parku v Muránskej planine, a podobne je to aj pri pohľade na niektoré kopce Nízkych Tatier. Naozaj žalostný pohľad, mnohé úpätia kopcov sú doslova vyholené a najvýraznejšie je to vidieť v okolí Čertovice.

V súčasnosti prebieha intenzívna ťažba dreva aj pri Kráľovej holi, ale aj na mnohých ďalších miestach v národných parkoch. Je to ekocída - ako si sami ničíme národné parky. Namiesto spevu vtákov je v našich lesoch čoraz častejšie počuť zvuk motorových píl.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám rád prírodu a preto dosť často chodievam do lesa, či už na pešie túry, prechádzky so psom, ale aj na cyklotúry na horskom bicykli. A práve posledné menované vám tu priblížim, ktoré som spravil tento mesiac.

Takéto náučné tabule pribudli len nedávno na cykloturistickej trase zo sídliska KVP smerom k Bankovu
Takéto náučné tabule pribudli len nedávno na cykloturistickej trase zo sídliska KVP smerom k Bankovu (zdroj: Ladislav Serenča)

Udalosť o ktorej budem písať, s danou témou až príliš súvisí. Hneď v úvode musím napísať, že ma táto udalosť vôbec nepotešila, no zároveň som presvedčený o tom, že keď si to prečítate, tak ani vás milí čitatelia nasledujúce riadky nepotešia: Totiž ani nie je potrebné chodiť príliš ďaleko od domova, aby človek natrafil na tie isté nepríjemnosti o akých píšem v úvode blogu.

Aspoň na tom pni nebolo badať žiadneho kazu, no nemôžem stopercentne tvrdiť, že aj jeho koruna bola zdravá, lebo aj keď som pod tým prístreškom sedával v priebehu jedného roka minim. 50 krát, tak človeka ani príliš nenapadne venovať stromu toľko detailnej pozornosti.
Aspoň na tom pni nebolo badať žiadneho kazu, no nemôžem stopercentne tvrdiť, že aj jeho koruna bola zdravá, lebo aj keď som pod tým prístreškom sedával v priebehu jedného roka minim. 50 krát, tak človeka ani príliš nenapadne venovať stromu toľko detailnej pozornosti. (zdroj: Ladislav Serenča)
Iba pred pár dňami zostal les chudobnejší o strom, ktorého peň má priemer rovných 120 cm. Neviem, či ten strom už bol v takom stave, že ho bolo potrebné spíliť, ale aspoň jeho peň nič nenasvedčuje, žeby bol odpísaný.
Iba pred pár dňami zostal les chudobnejší o strom, ktorého peň má priemer rovných 120 cm. Neviem, či ten strom už bol v takom stave, že ho bolo potrebné spíliť, ale aspoň jeho peň nič nenasvedčuje, žeby bol odpísaný. (zdroj: Ladislav Serenča)

6.11.2017 som si spravil cyklotúru na Prednú Holicu, ku chate Lajoška. Keď som sa z Prednej Holice vracal naspäť domov, tak už vtedy som si povedal, že pokiaľ bude také pekné počasie aj naďalej, čiže ešte aspoň zopár dní, tak si takéto túry zopakujem častejšie. Lenže ako sa hovorí: človek mieni, život mení. Do cesty sa nám (mne a manželke) postavila choroba našej najstaršej vnučky (6,5). Moja mladšia dcéra mi zavolala, či by som jej staršiu dcérku neodviezol k lekárke? – Totiž má ešte aj druhú (3,5 mesačnú) dcérku. (Zať robí v štátnej správe 24 hodinové zmeny, takže dcéra s mladšou vnučkou býva doma dosť často sama. V takých chvíľach sme dcéru už po narodení druhej vnučky informovali o tom, že v takých prípadoch sme jej vždy k dispozícii.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lekárka po vyšetrení skonštatovala, že zdravotný stav našej najstaršej vnučky nie je našťastie taký vážny, aby kvôli tomu musela brať antibiotika, ale odporučila nám, že aj tak by v takomto stave nemala chodiť do školy medzi deti, aby tak neohrozila zdravotný stav ďalších spolužiakov.

S manželkou sme dcére oznámili, že kým nebude vnučka celkom zdravá, tak bude u nás. No a tým samozrejme z mojich ďalších cyklotúr už nič nebolo. (Tým sa vôbec nechcem sťažovať, lebo vždy sa teším chvíľam, keď môžem byť s vnučkami, resp. aspoň s jednou z nich.)

Vnučka bola u nás 5 dní, ale v ďalších dňoch počasie nebolo práve najvhodnejšie nato, aby som si vyrazil na túru na bicykli, preto som tak spravil až (15.11.2017). Pôvodne som mal v pláne doraziť min. aspoň na Jahodnú, lenže kým som sa z domu „vymotal“ zrazu už bolo niekoľko minút po 14 hodine, ale teoretický by som to na tu Jahodnú a späť ešte hravo zvládol, len som si neuvedomil, že denné svetlo sa zo dňa na deň pomerne rýchlo kráti, takže, keď som dorazil k predposlednému odpočívadlu pred Jahodnou (cca 1,5 km) bolo práve štvrť na štyri a intenzita denného svetla už rapídne klesala, tak som vedel, že ak sa rozhodnem ísť ešte aj na Jahodnú, tak to nakoniec dopadne presne takisto, ako to dopadlo na tej mojej cyklotúre 6.11.2017, že z Jahodnej som sa vracal domov už v úplnej tme. (Takže som už domov nepokračoval turistickým chodníkom, ale po normálnej asfaltovej ceste. Keď chodievam na takéto túry tak rátam aj s takýmito prekážkami a preto nosím so sebou baterku a reflexnú vestu.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale nedá mi, aby som tu nespomenul aj to, ako sa mnoho vodičov motorových vozidiel správa k cyklistom na cestách, a to najmä v noci. Keď som sa kvôli tme rozhodol už nepokračovať lesným turistickým chodníkom z Jahodnej do Košíc, tak som sa pustil po normálnej ceste (čiže zhruba 9 kilometrový úsek po asfaltke) do čermeľského údolia - presnejšie k historickej detskej železnici k lokomotíve s menom Katka, ale počas tej mojej cesty som stretol z protismeru minimálne 40 motorových vozidiel, no z toho min. polovica vodičov mala "nejakého cyklistu", (ktorý bol aj podľa vyhlášky odetý reflexnou vestou a s osvetleným bicyklom) jednoducho ho mala na háku, prečo by sa oni unúvali kvôli nejakému cyklistovi tlmiť svoje diaľkové svetlá na svojich tátošoch?! :-(

Na trase z rekreačného strediska Jahodná smerom k Prednej Holici som sa zdržiaval odhadzovaním suchých konárov spadnutých zo stromov, ale aj väčších kameňov, ktoré sa ocitli na trase svojim zosuvom zo strmého svahu.
Na trase z rekreačného strediska Jahodná smerom k Prednej Holici som sa zdržiaval odhadzovaním suchých konárov spadnutých zo stromov, ale aj väčších kameňov, ktoré sa ocitli na trase svojim zosuvom zo strmého svahu. (zdroj: Ladislav Serenča)
Aj takéto balvany boli na niektorých miestach popadané, ale svedomie mi nedalo pokoja, aby som ich tam nechal ležať naďalej, iba tak bez povšimnutia. (Pomerne často chodievam po tej trase v lete, či už na pešie túry, ale aj na bicykli, a v zime na bežkách, takže veľmi dobre viem, aké je to nepríjemné, ak takéto predmety ležia uprostred turistického chodníka...
Aj takéto balvany boli na niektorých miestach popadané, ale svedomie mi nedalo pokoja, aby som ich tam nechal ležať naďalej, iba tak bez povšimnutia. (Pomerne často chodievam po tej trase v lete, či už na pešie túry, ale aj na bicykli, a v zime na bežkách, takže veľmi dobre viem, aké je to nepríjemné, ak takéto predmety ležia uprostred turistického chodníka... (zdroj: Ladislav Serenča)

Prepáčte, ale vidím, že som sa až príliš rozpísal, takže poďme k veci: práve na tom predposlednom odpočívadle, presnejšie vzadu za prístreškom mi udrela do očí veľká biela igelitka s odpadkami, ktoré tam po sebe zanechali „tiež turisti“. Najprv som mal v pláne, že si tú igelitku (s tými odpadkami) pripevním na nosič bicykla a na sídlisku ju vyhodím do kontajnera, ale tým, že sa už rýchlo stmievalo, tak som vedel, že času na rozdávanie veľa nemám. No cestou domov som rozmýšľal nad tým, aká „dobrá duša“ tam tie odpadky nechala takto pohodené?! Napadlo mi, že to mohli byť aj drevorubači, ktorí tam v okolí prístrešku pílili stromy. Zhodou okolnosti peň jedného spíleného stromu mi poslúžil ako podstavec pre fotoaparát, ktorým som si zvečnil hlavne tie odpadky.

Aj takto to zostáva v našich lesoch po tzv. tiež turistoch. (Veď on sa niekto nájde, kto to za nimi uprace...
Aj takto to zostáva v našich lesoch po tzv. tiež turistoch. (Veď on sa niekto nájde, kto to za nimi uprace... (zdroj: Ladislav Serenča)

Ak mám povedať pravdu, tak už sa pri takom pohľade ani príliš nepozastavujem, lebo odpadky nachádzam skoro všade v lese, (pri takýchto prístreškoch), ale v tomto prípade to vyzeralo skôr tak, že partia, ktorá tam ten odpad nechala, že niekto z nich chcel tie odpadky pri odchode zobrať so sebou, lebo si dal tú námahu, že tie odpadky nahádzal do igelitky, (plastové fľaše a hliníkové plechovky od piva a rôzny odpad, ktorí sa nahromadí po pikniku), ale keď odchádzal, tak na tu igelitku jednoducho zabudol. Napadlo ma, že to mohli byť aj tí drevorubači, (avšak to neznamená, že týchto ľudí chcem za každú cenu podozrievať, že to boli práve oni). Môj predpoklad vychádzal z toho, že keď som tadiaľto prechádzal naposledy, tak tam nič také nebolo. Priznám sa však, že takí ľudia, ktorí sa k matke prírode stavajú takto benevolentne ma nenormálne vytáčajú.

A takto to začína, najprv jedna igelitka a potom sa to kopí, lebo ďalší tiež turisti si asi povedia, ak to tu môžu nechať iní, tak to môžme spraviť s našimi odpadkami aj my...
A takto to začína, najprv jedna igelitka a potom sa to kopí, lebo ďalší tiež turisti si asi povedia, ak to tu môžu nechať iní, tak to môžme spraviť s našimi odpadkami aj my... (zdroj: Ladislav Serenča)

Neviem ako v iných krajoch na Slovensku, ale v našom košickom kraji takých sezónnych drevorubačov robia väčšinou ľudia z takých rodín, ktorých rodičia zanedbávali výchovu slušného správania sa k prírode. Jednoducho neviedli ich k tomu, že príroda si nezaslúži, aby sa k nej takto macošsky chovali. Ale nie je vylúčené ani to, že vtedy, keď ešte ako deti niečo také preberali v škole, tak, jednoducho na vyučovaní chýbali. :-( Avšak v žiadnom prípade nechcem obhajovať občanov majority, lebo aj medzi nimi je dostatok takých, ktorí sa k prírode otáčajú chrbtom. (Možno si myslia: veď niekto sa nájde, kto to po nich uprace, resp. berú to jednoducho tak, že ten odpad sa po nejakých rokoch sám rozloží, ale môže to byť aj tak, že sa k tomu stavajú tak, že si hovoria: však my tu nebudeme večne a to čo tu po nás zostane, tak nás to už trápiť nemusí.) :-(

Čo už? Je pravdou, že počas môjho života, som si toho na nosiči bicykla počas mojich cyklotúr vozieval podstatne viac, či už stan, spacak a podobné veci, ale ani vo sne by ma nikdy nenapadlo, že sa dožijem aj toho, že z lesa budem takto odvážať aj odpadky!
Čo už? Je pravdou, že počas môjho života, som si toho na nosiči bicykla počas mojich cyklotúr vozieval podstatne viac, či už stan, spacak a podobné veci, ale ani vo sne by ma nikdy nenapadlo, že sa dožijem aj toho, že z lesa budem takto odvážať aj odpadky! (zdroj: Ladislav Serenča)

Keď som tu igelitku s odpadkami nechal tam, tak som si namýšľal, že títo drevorubači tam budú pokračovať v práci aj na druhý deň a že tú igelitku jednoducho zoberú preč, a doma ten odpad hodia tam kam patrí, čiže do kontajnera. Avšak strašne som sa mýlil. K prístrešku som prišiel okolo štvrť na jednu, ale Igelitka ležala na tom istom mieste, ako deň predtým. Ale zhruba pol kilometra pred tým odpočívadlom som prechádzal okolo traktora s malým prívesom a v diaľke bolo počuť rev motorových píl, takže pokračovali tam kde večer prestali.

Rozmýšľal som, že k tým drevorubačom zájdem a spýtam sa ich, či náhodou tie odpadky v igelitke nepatria im, že ich pri tom prístrešku jednoducho zabudli...
Rozmýšľal som, že k tým drevorubačom zájdem a spýtam sa ich, či náhodou tie odpadky v igelitke nepatria im, že ich pri tom prístrešku jednoducho zabudli... (zdroj: Ladislav Serenča)

Aj som rozmýšľal, že sa ich nato pôjdem nenápadne spýtať, ale boli asi 100 metrov vzdialení v doline za turistickým chodníkom, a na strane druhej, veľmi som pochyboval, že ak to tam oni nechali, že si to aj priznajú. Takže nakoniec som s tým odpadom spravil to, čo som mal v pláne spraviť už vtedy, keď som ho tam našiel 15.11.2017...

Cestou tam a späť som sa stretával aj s niekoľkými cykloturistami, ale aj s takými, ktorí sa vybrali na pešiu túru, niektorých z nich som poprosil o spoločné selfíčko, aby som na tých mojich fotkách nevyzeral ako osamelý vlk.

Keď túto fotografiu zbadá manželka, tak podá žiadosť o rozvod. :-)
Keď túto fotografiu zbadá manželka, tak podá žiadosť o rozvod. :-) (zdroj: Ladislav Serenča)
Vyšli mi v ústrety.
Vyšli mi v ústrety. (zdroj: Ladislav Serenča)

Na našom sídlisku som si zvečnil situáciu s igelitkou (plnou odpadkov), kde nakoniec skončila a čo s ňou mali spraviť tí, čo ju v lese benevolentne „nechali".

A iba tak málo mali spraviť tí, čo ten odpad v lese nechali.
A iba tak málo mali spraviť tí, čo ten odpad v lese nechali. (zdroj: Ladislav Serenča)
Za chvíľu skončí tá igelitka spolu s odpadkami v kontajneri...
Za chvíľu skončí tá igelitka spolu s odpadkami v kontajneri... (zdroj: Ladislav Serenča)
Aspoň tento odpad nebude špatiť les, aj keď pochybujem o tom, že si ľudia vstúpia do svedomia a že už svoje odpadky nebudú nechávať pohodené v našich krásnych lesoch.
Aspoň tento odpad nebude špatiť les, aj keď pochybujem o tom, že si ľudia vstúpia do svedomia a že už svoje odpadky nebudú nechávať pohodené v našich krásnych lesoch. (zdroj: Ladislav Serenča)

PS

Ak si tento článok pozrú, resp. prečítajú aj takí ľudia, ktorí sa k prírode stavajú macošsky, snáď sa v nich prebudí svedomie a už nebudú ubližovať prírode, tak ako to bohužiaľ už hodne ľudí robieva.

Ladislav Serenča

Ladislav Serenča

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dôchodca a dedko na plný úväzok, mám rád prírodu, turistiku, cyklistiku, plávanie, hubárčenie. Nemám rád falošných a zákerných ľudí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu